Titulky v tlači informujú o zvláštnej politike najsilnejšej koaličnej politickej strany, vlastní zatracujú vlastnú premiérku, veľkohubí o5 pustili do éteru pár otravných a zbytočných blá blá blá a bu bu bu, začína sa ústna časť maturitných skúšok a všetci sa tvária akože objektívne, prísne a spravodlivo (ale buďte rovnako objektívny, prísny a spravodlivý v pondelok ráno a po dvojtýždňovom skúšaní aj v piatok podvečer), Slovensko analyzuje neúspech národného tímu na hokejovom šampionáte, priaznivci dobrého hokeja sa tešia z nádherného zápasu o bronz a poslednej tretiny o zlato (tí Česi a Fíni sú teda bojovníci a ja sa teším z ich úspechu), vonku prší, ale meteorológovia hlásia, že len miestami a popoludní už vraj nebude (no prší a panuje príjemne melancholické ráno) a my všetci očakávame, čo prinesie prichádzajúci týždeň.
Tak si dávam prvú rannú kávu, pripravujem sa na vstup do pracovného procesu v novom týždni a teším sa, že som zdravý, že ma nič a nikto neohrozuje, že mám prácu, ktorá ma napĺňa (i keď až tak dobre neživí), že mám čo jesť, piť, moji blízki sú zdraví a robia mi radosť a padajúce dažďové kvapky sú príjemne chladivé a život ide ďalej...