Dnes som nevedel, čo mám robiť, aby som nemusel myslieť na niečo, čo ma trápi. Tak som si dohodol stretnutie s bývalou kolegyňou, s ktorou som sa už pár rokov nevidel. No popravde, mal som obavy, či nebudem zlým spoločníkom. Ale nakoniec som opäť pochopil, že ľudia majú aj väčšie starosti, ako sú tie, o ktorých si myslíme, že sú takmer neriešiteľné. Takže nakoniec som si pokecal s mladou ženou, ktorej život dal veľkú facku, nečakanú a popravde aj veľmi nespravodlivú. Bolo mi ľúto a zrazu som sa cítil nepríjemne, lebo som nadobudol presvedčenie, že sa nemám zas až tak zle, aby som sa ľutoval. Iste, nie je mi veselo, prepadá ma v poslednej dobe akási clivota, ale nakoniec nášho dnešného stretnutia moja známa skonštatovala, že som nad vecou. Bolo to príjemné. Dúfam, že moje slová jej aspoň na chvíľku rozhnali chmáry a prišla na iné myšlienky. Vyrozprávať sa nezaujatému, ale aj zaujatému človeku je dobrá vec. Aspoň na chvíľu môžete mať pocit, že sa o vás niekto zaujíma, že na vás niekomu záleží. A to nie je málo.
Nuž toľko na úvod. Budem rád, ak aj vám niekedy rozoženiem chmáry pochybností. Pekný večer...
