Potom som, inšpirovaným týmto, vskutku zaujímavým, textom riešil mnoho diskusíí na podobnú tému. Ohnivých i vlažných. Nakoniec som musel priznať, že dobré vzťahy dnes nie sú in. Hlavne, že máme menšie náklady, hlavne, že ušetríme.
Isteže, s takýmto postojom sa nedá priveľmi polemizovať. Iná banka vám ponúkne lepšiu cenu za nový produkt? Hybaj zrušiť svoj zmluvný vzťah so starou bankou a poďho k novej... Poisťovňu z tých istých dôvodov zmeníme taktiež. Ušetrili sme. Prevádzkovateľ internetového pripojenia vám už nevonia, lebo iný má o pár eúr lacnejšie pripojenie? Neriešime, proste ho vymeníme. Iný mobilný operátor je lacnejší? Kašlime na nášho, ktorý nám bol toľko rokov celkom dobrý...
Ja viem, je to celkom prirodzené a logické. Nedá sa príliš namietať. Peniaze, peniaze, peniaze... Len nech nás to stojí menej. Dnes ich nikto nemá na rozhadzovanie.
Nepredávame však takto aj vzťahy? Zmluvné, obchodné, spoločenské i ľudské. Nie sme tak trochu priprelietaví a v konečnom dôsledku nedôveryhodní? Za pár eúr, čo sme ušetrili, sme ochotní zrušiť čokoľvek.
Stará manželka nám už nevyhovuje? Vymeníme ju za mladšiu.
Dlhoročný ochodný partner, s ktorým sme urobili toľko dobrých obchodov, nám môže byť ukradnutý tiež.
A prečo platiť zamestnancom viac ako minimálnu mzdu? Veď to ide do nákladov a k tomu ešte odvody...
Loajalita voči značke, firme, ľuďom nám v mene ušetrenia tiež nemusí byť ani etickým záväzkom.
Všetko niečo stojí. Pokiaľ nám však ide len a len o to, aby sme vždy a za každú cenu ušetrili, vzťahy sú asi veľkou príťažou. Takže hor sa do nového života. Klapky na oči, naostriť lakte, zabudnúť na slušnosť, úctu, rešpekt, lebo jediné, čo má cenu je € a hor sa za krajšími a lacnejšími zajtrajškami.