Takže si už nemusím klásť spomínanú otázku, pretože ak čísla neklamú, alebo nedošlo k omylu, odpoveď je jasná. Darmo sa tu v reakciách nadrapovali a ventilovali si na mne svoje frustrácie či komplexy najrôznejší ľudia a neprajníci. Štatistika a čísla nepustia. Rozprávať teda môžeme to i ono, ale pravda je taká, že to s vzdelaním, vzdelávaním a vzdelanými v našej krásnej mladej republike nevyzerá veľmi ružovo.
Môžeme sa hrať na reformy, charitu, nadšenie, ochotu a tak podobne, ale všetko to ostáva len v rovine verbálnej. Prax a realita je iná. Pokojne sa naháňajme za kreditmi, tajne dúfajme, že nás niekto raz aj slušne ocení, skúšajme, reformujme, znáročňujme požiadavky, či redukujme učivo, nementorujme, ale všetko je to len prehadzovanie si kopy slamy z jednej kôpky na druhú...
P.S. Krajina, ktorá neinvestuje do vzdelávania vlastných ľudí, nemá budúcnosť veľmi perspektívnu.
