Chápem, že treba pravidelne preverovať výsledky úsilia, práce, schopností. Deje sa to všade, na pracoviskách, vo výrobnej i nevýrobnej sfére, získavajú sa tak informácie, ktoré môžu poslúžiť k zlepšeniu efektivity a tak podobne...
Ale čo tí deviataci? Celé dni pred testovaním boli mnohí vystresovaní a nakoniec sa ukázalo, že bolo treba získať body aj za úlohy, ktoré jednoducho nemohli zvládnuť. (Teda tak som to pochopil). Ako k tomu prídu oni? Chcel som použiť slovné spojenie: Tie nevinné deti, ale nechcem znižovať vážnosť týchto riadkov. Neviem, či tá matematika/geometria bola voči nim práve fér.
Neviem, čo by bolo dobré urobiť, ale myslím si, že aj keď je stres dnes každodennou súčasťou nášho života, predsa by sme mohli brať trochu viac ohľadu práve na mládež, ktorá sa so stresom a takýmito situáciami vyrovnáva podstatne ťažšie ako dospelí.
Niekedy mám pocit, že v úlohách, či už ide o deviatacky monitor, alebo maturitné testy (externá časť maturitnej skúšky) ako keby šlo o to nachytať tých mladých ľudí za každú cenu. Neviem, niekedy mám ten pocit. Chápem, že v živote to nie je jednoduché, ale spomínam si na to, ako raz jeden starý pedagóg povedal, že v študentovi hľadá to, čo tam je, lebo hľadať to, čo tam nie je sa mu zdá nefér... A ruku na srdce, kto z nás vie všetko? Vieme, kde to hľadať, ale pri testovaní to možné nie je.
Ja viem viem... Nechcem to teda prehnať. Len som sa tak zamyslel nad tým, či tie rôzne testovania sú naozaj dôsledne pripravené a či naozaj prispievajú k skvalitneniu výuky... Veď testovať sa bude opäť o rok a aj maturovať, štátnicovať a skúšať a skúšať a skúšať, tak sa na to môžeme zas o trochu lepšie pripraviť. Lebo čo na to tie deti? Neprestanú nám vďaka takým testom zas o čosi veriť?
Toť vsjo...