Dal som si pred prácou teda prechádzku starým mestom. Takto zrána, okolo pol siedmej, bolo prázdene, len kde-tu sa náhlili ľudia do práce, ale vďaka bezoblačnej oblohe a slnečným lúčom bolo krásne. Aj keď to v podstate nič neznamená, pretože či je vonku tak, alebo onak, žiť sa musí, som rád že prvý astronomický jarný deň tohto roka sa ukazuje v tom najlepšom svetle. Kiež by tomu tak bolo aj v živote. Tak ako nádherne sa prebúdzalo dnes mesto, jeho obyvatelia, uličky, pamiatky i staré múry námestia, tak sa vo mne prebudilo čosi nové. Asi to tak má byť. Neviem, ale znovuzrodenie som tohto roku, dnes ráno na sebe pocítil aj ja. Tak sa mi odrazu zachcelo robiť všetko možné a byť všade. Teším sa na ľudí, na odpoludňajší šport a večernú knihu a je mi dobre. Len tak si pred prácou polebediť, vytiahnuť kdesi z pamäťových jednotiek mozgu pozitívne myšlienky a tešiť sa zo života. Koľko málo niekedy človeku stačí, len pekné ráno, vedomie, že sa čosi mení, že sa čosi pekne začína... A tak sedím v práci, pijem rannú kávu, no kávu, instantné čudo, ale s chuťou rannej kávy, usmievam sa na monitor laptopu a vytešujem sa z toho, že som tu, že som na svete, že som jeho súčasťou a že ma to teší.
Deň sa ešte len začína, tak aby som ho nechválil pred večerom, idem robiť niečo užitočné. Ale najprv dopijem tú kávu, ešte raz sa usmejem na monitor a potom sa pustím do práce. Ako povedal Jack Black v Škole rocku: idem kreovať myseľ mládeže, ktorá je ako ten dnešný deň: optimistická, živá, veselá a dravá...