Radovan Kollarčík
Som tu...
Tak som tu. V podstate už o tom rozmýšľam nejaký čas, ale doba dozrela až dnes a je pravdou, že zaregistrovať si blog nebol môj originálny nápad. To len veľmi dobrá priateľka chcela, aby som sa niečím zamestnal a možno ma takto chcela dostať z nepríjemných myšlienok. Ďakujem. V poslednej dobe mám stále viac pocit, že ľudia sa síce ku všetkému chcú vyjadrovať, ale málokto chce počúvať. O čom potom bude komunikácia, keď všetci budeme rozprávať a počúvať nebude nik? Ale hádam na niečo prídeme, ľudstvo je vynaliezavé, Len si pozrite ako s nadhľadom realizujeme sebadeštrukciu a ešte sme na seba, ako ľudstvo hrdí...